​​Tragický príbeh Opery House v Sydney

V 50. rokoch sa navrhovalo, že v Sydney bude potrebná koncertná sála. Bola vyhlásená otvorená súťaž, do ktorej sa prihlásilo 233 architektov a ateliérov z 32 krajín. Namiesto veľkých a známych mien však porotu získalo podanie neznámeho dánskeho architekta Jørna Utzona. Utzonova práca pozostávala len z náčrtov, no hodnotiaca komisia mala pocit, že tento nápad je schopný dosiahnuť to, čo bolo zamýšľané. Vytvoriť niečo skutočne jedinečné a rozsiahle. Chceli budovu, ktorá by Sydney preslávila.

Stavba nebola jednoduchá, v nemalej miere kvôli strešnej konštrukcii pripomínajúcej plachty. Výzvy umocňovala skutočnosť, že výstavba prebiehala v niekoľkých etapách, ktoré neboli vždy efektívne zosúladené, projekt trval dlhšie, ako sa plánovalo, a azda nie je potrebné dodávať, že zhltlo oveľa viac peňazí, ako sa predpokladalo. Navyše kvôli zmene vlády prišiel Utzon o politickú podporu, ktorú mu dovtedy Nový Južný Wales poskytoval. Napätie napokon stúplo natoľko, že Jørn Utzon odstúpil ešte pred ukončením stavby a prisahal, že už nikdy nevkročí opäť do Austrálie. Svoj sľub dodržal, aj keď ho pozvali na otvorenie budovy.

V roku 1973 II. Kráľovná Alžbeta otvorila budovu opery za slávnostných okolností. Budova dosiahla svoj cieľ a stala sa skutočne ikonickou. V roku 2007 bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Utzon sa stal druhým človekom na svete, ktorého dielo získalo toto uznanie počas života svojho tvorcu. Utzon nikdy nevidel túto úspešnú budovu, svoje najväčšie a najslávnejšie dielo, naživo kvôli politickým sporom a svojej hrdosti. Sydney Opera House je preto tiež nevyhnutnou zastávkou pre všetkých cestujúcich do Austrálie. Nenechajte si to ujsť, ak ste tam! Pred odchodom si však dajte pozor na správne cestovné poistenie!